Diagnostika extrémizmu

Autor: Róbert Adamec | 9.7.2013 o 3:31 | (upravené 9.7.2013 o 4:32) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  477x

Zvyšujúce sa prejavy fanatizmu, politické snahy extrémistov a ich masívne zviditeľňovanie v médiách a na internete by pre nás mali byť varovným signálom, že je načase diagnostikovať extrémistické postoje. Ako sa účinne brániť voči fanatizmu? To je otázka, ktorá sa stáva čoraz naliehavejšou.

Na mail, ktorý som uverejnil na svojom blogu mi začali chodiť desiatky extrémistických textov. Neuveriteľné, čo vyšinutí ľudia dokážu napísať a čomu dokážu uveriť. Aj šialenstvo a fanatizmus majú svoju logiku. Čo všetko človek dokáže naštudovať, presnoriť, aby podporil svoje zvrátené tézy! Extrémisti dokazujú, že fakty sú tiež len interpretácie.

Ale to všetko je známe nielen psychiatrom, ale pomaly už aj širokej verejnosti. Pustili sme do diskurzu duševne chorých ľudí, skutočne vážne prípady. Vpustili sme ich názory a postoje do verejného obehu. Napríklad cez diskusie pod článkami. Vpúšťame ich cez médiá, ktoré niekedy nedokážu rozlíšiť pravdu od demagogickej propagandy. Až keď je demagógia viditeľná sa niektorí šéfredaktori spamätávajú. Sloboda slova je tak mnohokrát zneužívaná v rukách maniakov, ktorí keby sa dostali k moci, ako prvú by zrušili slobodu slova.

Asi čakáte, že vymenujem všetky ideologocké postoje, ktoré považujem za extrémne a fanatické. Ale mýlite sa. Pretože podstata fanatizmu a exrémizmu nie je vkonkrétnych ideológiách - to sú už len dôsledky. Týchto extrémnych ideologických postojov je veľké množstvo. Fanatikmi zneužitá môže byť dokonca idea alebo ideológia, ktorá inak nevykazuje žiadne extrémne parametre. Navyše, extrémisti svoje ideológie dávkujú pomaly a neznalý človek by aj tak nedokázal rozlíšiť extrémizmus pod nánosmi propagandistického balastu.

Omnoho skôr spoznáme fanatika, keď popíšeme jeho prejavy a správanie. Diagnostika extrémizmu, jeho "fenomenologický" popis sú pre rozpoznanie kontaktu s fanatikom omnoho účinnejšie. Tu je niekoľko typických prejavov fanatizmu:

Fanatika v diskusii nepresvedčíte, neprehádate. Zdravý človek to pocíti už takmer na začiatku diskusie. Fanatikova choroba spôsobuje, že má úzkosť z akéhokoľvek prejavu inakosti. Preto musí iné názory a postoje potierať akýmikoľvek prostriedkami. Fanatik minie množstvo energie na to, aby sa neustále ubezpečoval o správnosti svojej "pravdy". Preto je na vás vždy pripravený, v rukáve má desiatky argumentov, poskladaných z kade-tade pozbieraných faktov, ktoré si účelne poskladal dokopy. Normálny človek väčšinou neinvestuje do svojho presvedčenia toľko energie. A hlavne - fanatik verí svojej ideológii tak silno, že kvôli nej obetuje aj vzťahy s najbližšími ľuďmi. Pre fanatika je idea dôležitejšia ako človek.

Fanatik nedokáže rozmýšľať v jemných nuansách významu. Pozná len bielu a čiernu. Navyše, fanatik robí politiku - keď s vami diskutuje, nemyslí na vás, ale na to, že robí misiu a šíri pravdu. Fanatik sa v tomto počínaní nikdy neunaví. A dokonca, fanatik sa už dokáže skrývať - dokáže takticky nedať najavo svoje extrémne názory a hľadá si zástupný problém, spoza ktorého tajne ťahá za propagandistické nitky. Kedže fanatik je väčšinou šíriteľom konšpiračných teórií, je to práve on, kto je schopný konšpirovať. V médiách sa tak ľahko môže objaviť kauza, ktorá na prvý pohľad prinúti ľudí krútiť hlavami a rozčuľovať sa nad systémom. V skutočnosti to však môže byť produkt "mediálnej komunikácie" extrémistických propagandistov.

Fanatik má vždy nepriateľa, nejakú skupinu ľudí, ktorých považuje za príčinu svojho nešťastia a všetkého zla na svete. Za všetkým je práve táto skupina alebo skupiny ľudí. Nezriedka je fanatik paranoidný a prikladá sebe alebo svojej myšlienke neprimerane veľkú dôležitosť. Extrémistov svet je relatívne jednoduchý, princípy sú jasné a hlavne všetko je zlé a spásou je práve tá jeho idea.

Ako sa voči fanatizmu môžme brániť? Cenzúrou rozhodne nie - je to tenký ľad, ktorý ľahko praská. Cenzúra už z podstaty vždy zájde príliš ďaleko. Ostatne, pod heslom "zodpovednosti slova" extrémistické režimy v dejinách cenzúru zavádzali a ničili slobodu slova.

Nemám žiadny recept na účinnú, nenásilnú a zákonnú obranu voči extrémistickým a fanatickým postojom. Jediné, čo môžem urobiť je to, že s takýmito ľuďmi prestanem komunikovať. Prekonám svoju túžbu v diskusii presvedčiť toho druhého. Udržím si zdravú pochybnosť voči čomukoľvek. A nedovolím sám sebe, aby nefungujúci systém a "ťažké časy" natoľko ochromili moju myseľ a emocionalitu, že by som prepadol negativite a nenávisti. Pretože práve to je cesta k fanatizmu a extrémnym postojom.

Extrémizmus je totiž diagnóza, nič iné, než regulérna duševná choroba. Je veľkou chybou, že konvenčná medicína diagnostikuje duševnú chorobu až v štádiu pokročilých prejavov, t.j. v štádiu, keď postihnutý začína mať vážne problémy so socializáciou, prácou a podobne. To už je väčšinou pozde a postihnutý musí podstúpiť neraz ťažkú liečbu alebo zostane doživotne na rôznych psychofarmakách. Medzi nami je však množstvo duševne chorých ľudí, ktorých prejavy duševnej choroby ešte nepostihli ich schopnosť "normálne" žiť v spoločnosti. Ale zvyšujúce sa prejavy fanatizmu, útoky extrémistov "na špicu" politickej hitparády a ich masívne zviditeľnovanie v médiách a na internete by pre nás mali byť varovným signálom, že je na čase diagnostikovať extrémistické postoje a zvoliť vhodnú liečbu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?