Starovekí teológovia zhodne trvali na tom, že človek musí mať Božieho ducha, aby skutočne rozumel Božím veciam. Ale Boží duch je výsostne tvorivý. Potom ale Bohu správne rozumieme jedine vtedy, ak mu my sami dávame výraz!
Je to hra. Božie zjavenie je zároveň tvorivým výkonom človeka. Prečo túto pravdu teológia väčšinou zakrýva? Pretože teológia je už dávno v službách cirkevnej politiky. To je môj hlavný argument proti dogmatizmu. Poznanie Boha nie je teológia, je to zvrchovaný akt slobody!
Ale teológia v službách cirkevnej politiky už zakryla mnoho právd a vytvorila mnoho lží, ktoré keby boli odkryté, kresťanstvo by bolo niečím úplne iným. Napríklad, že mnoho ľudí v dejinách žilo tak, ako žil Ježiš. Čo by sa stalo, keby to cirkev priznala? Stratil by Ježiš niečo zo svojej božskej podstaty? Mojej viere by to nijako neuškodilo. Ale asi by to uškodilo cirkvi, myslím tejto, ktorej ide o svetskú moc.
Tá potrebuje iba jediného Syna Božieho! Proti kráľom, proti otrokom, proti bohatým, proti chudobným, proti Židom, proti Islamu, proti všetkým, ktorí by sa mohli uchádzať o moc alebo by sa cítili príliš slobodní.
Ježiš nechcel byť výlučným Božím Synom, práve naopak! Vyzýval ľudí k nasledovaniu svojho príkladu – vo viere, v myšlienkach a činoch. My všetci sme podľa Ježiša synovia a dcéry Boha, pretože, ako vraví, Boh je našim Otcom! Teológovia, ktorí teraz krútite hlavami a varovne dvíhate prst, prečítajte si už konečne Písmo Sväté s otvoreným srdcom. Kresťanstvo nezvestuje jediného Syna Božieho, ale synovstvo (a dcérstvo) Božie pre každého z nás. To je vlastne to EVANJELIUM, t.j. dobrá správa...
Nasledovanie Krista! Čo môže byť viac ortodoxné a pravoverné v rámci kresťanstva? Zachovávanie panenstva? Pre Boha je dôležité, koľko je v človeku nevinnosti. Ale nevinnosť nie je panenstvo. Aj prostitútka môže byť v Božích očiach nevinná. Panenstvo preto nie je nositeľom žiadnej morálnej a už vôbec nie kresťanskej hodnoty. Nevinnosť je stav srdca, nie stav pošvy. (Toľko k blúzneniu vulgárneho katolicizmu.)
Som extrémne liberálny? Iba ak v tom zmysle, v akom bol liberálom samotný Ježiš Nazaretský, ktorý povedal: „Neprišiel som Zákon zrušiť, ale naplniť.“ Áno, chcem skutočné kresťanstvo tak, ako chcel Ježiš skutočné židovstvo (pre kresťanských antisemitov, ktorí schvaľujú Tisov nacistický režim: áno, Ježiš bol tiež Žid, vy tupé hlavy!).
Toľko k môjmu údajnému liberalizmu. Kto dokáže „skúmať duchov“ veľmi dobre vie, že niektorým teológom, kňazom a „kresťanským“ politikom načúvať netreba. Aj cirkev má svoju karmu. Prepáčte za ten nekresťanský pojem :-)
Ježiš nechcel nadiktovať ľuďom nejaké dogmy a ideológie, ktoré by ich len ešte viac zviazali. Chcel rozväzovať – pravdou, ktorá nespútava srdcia strachom, ale oslobodzuje. Chcel ľudí milovať a chcel, aby ľudia milovali iných ľudí. V tom je tajomstvo jeho skutočnej jednoty s Bohom. Boh je totiž bezpodmienečná láska. A v tom je aj najväčší rozdiel medzi ním a cirkevným kresťanstvom. Boh a cirkev nie sú jedno.
Cirkev už dávno presvedčila ľudí, že sú permanentne chorí na chorobu zvanú hriech a že liek má jedine ona. To je najväčší hriech cirkvi! Túžba po moci a sebazbožstvení. Liek má iba Boh a Toho cirkev nevlastní, aj keby vlastnila všetko ostatné. Boh má mnoho mien: Jahve, Alah, Višnu, Zeus, Jupiter, Ra, Isis, Veľký Duch, Matka Zem, Príroda, Vesmír, Život, Podstata, Prahmota, Energia... a pritom je stále ten istý – bezpodmienečne miluje a chce len jediné: rozvíjať, obdarovávať, obohacovať, rásť, oživovať, rodiť a plodiť, tvoriť a ochraňovať.
Veľmi Ho (Ju) zraňujeme tou našou neláskou...