Čo by dnes mohol robiť Martin Luther?

Autor: Róbert Adamec | 5.3.2012 o 13:04 | (upravené 5.3.2012 o 13:20) Karma článku: 1,49 | Prečítané:  591x

Je dnes ešte možná reformácia kresťanstva? Má teológia potenciál zmeniť svet? A potrebuje svet teológiu? Akú šancu majú dnes farári ovplyvňovať spoločnosť?

 

Potrebovali by sme veľký kusisko fantázie, aby sme si dokázali predstaviť, že by nejaký súčasný teológ dokázal zmeniť duchovnú orientáciu západnej civilizácie ako to kedysi dokázal Martin Luther a niekoľko málo ďalších reformátorov. Nielen preto, že by dnes neexistovali originálni teológovia, ktorí hlboko a inovatívne prenikajú do tajomstiev kresťanského učenia. Práve naopak, takých teológov je dnes až príliš veľa. Súčasná teológia pripomína kolbište najrôznejších názorov, reflexií a štúdií. Nechýbajú ani nové objavy v oblasti biblickej archeológie, či textológie. Boli objavené napríklad apokryfné evanjeliá, o ktorých v Lutherovej dobe nikto nechyroval.

Problém je niekde inde. Keby sa aj našiel teologický titán, ktorý by dnes dokázal prísť s niečím, čo tu ešte naozaj nebolo a otvoril by kresťanstvu celkom nové obzory, pravdepodobne by jeho hlas zanikol v množstve rôznych iných hlasov. Sociálne, politické, kultúrne, umelecké, ekonomické a iné verejné diskusie spôsobujú taký silný spoločenský šum, že často nevieme, čomu by sme mali skôr venovať pozornosť. Mnohí z nás majú pocit, že všetko tu už bolo, iní zase varujú pred novými experimentami a poukazujú na krach veľkých náboženských, sociálnych a politických myšlienok, ktoré nepriniesli nič dobré, len množstvo obetí.

Máme za sebou náboženské i svetové vojny, rasizmus, sociálne revolúcie, politické prevraty a totalitné režimy, pred sebou máme ekonomické krízy, hrozbu terorizmu, či stále sa zrýchľujúci a nezdravý životný štýl, ktorý nás ohrozuje množstvom civilizačných chorôb. Kto tu chce ešte hovoriť o nejakej reformácií? Veď takmer päť storočí žije celá Európa v permanentnej kríze. Takto prichádza Božie kráľovstvo, ktorého príchod hlása kresťanstvo už dvetisíc rokov? Alebo je aj kresťanstvo niečím, čo túto civilizáciu permanentne pripravuje o vytúžený pokoj?

Martin Luther by si dnes mohol založiť internetovú stránku a tam niekde by končil jeho reálny spoločenský vplyv. Pretože dnes to skôr vyzerá tak, akoby naša západná civilizácia bola unavená rôznymi ideami, ideológiami, svetonázormi, presvedčeniami a postojmi. Kým v Lutherovej dobe Európa túžobne očakávala poriadnu ideu, ktorá by mala potenciál zmeniť kultúru a myslenie ľudí, v dnešnej dobe je to presne naopak. Akoby sme nemali silu nadchnúť sa pre akúkoľvek novú myšlienku.

Informácie sa na nás hrnú zo všetkých strán. Zvykli sme si mať doma zapnutú televíziu, počítač, aj rádio súčasne. Každý niečo číta a píše zároveň. A tento výdobytok dnešnej doby – slobodne sa k čomukoľvek vyjadrovať (dokonca aj k tomu, čomu vôbec nerozumieme), toto samozrejmé právo slobodného prístupu k informáciám, tieto nekonečné možnosti slobodne vytvárať rôzne spolky, občianske združenia, či politické strany mnohým paradoxne spôsobuje presýtenosť podnetmi a uberá na oduševnení a vôli konať.

Nedokážeme si odpovedať na základné otázky nášho života, pretože sme počuli toľko odpovedí, že už nevieme, ktorá je správna. Dokonca začíname pochybovať, či nejaká správna odpoveď vôbec existuje. V Lutherovej dobe ste za novú myšlienku mohli odvisnúť alebo byť upálení, dnes môžete na námestiach vykrikovať čokoľvek a budete radi, ak sa vôbec niekto obzrie.

Je možné, aby nejaký súčasný teológ dostal politickú podporu, akej sa mohol tešíť Martin Luther? Určite nie. Teológia dnes nemá potenciál ovplyvniť moc v štáte a preto nemá žiadny ekonomický dopad. A to je pre horných desaťtisíc nezaujímavé. Inými slovami, celospoločenský potenciál teológie je blízky nule. Moderný štát je inštitúcia, ktorá združuje všetkých občanov bez rozdielu vierovyznania a preto nemôže byť zastrešená nijakou ideológiou, či svetonázorom. Kresťanstvo sa opäť stáva tým, čím bolo na svojom počiatku v dobách staroveku. Stáva sa jedným z mnohých náboženstiev.

Byť kresťanom dnes opäť nie je nič samozrejmé. Kedysi sa človek do cirkvi narodil, dnes si ju môže vybrať alebo aj nevybrať. Môžeme byť prívržencami nejakého iného náboženstva alebo o sebe vyhlasovať, že sme ateistami. Kňazov sa dnes nikto nebojí, autorita je buď prirodzená alebo neexistuje. Na vidieku je už toľko vysokoškolsky vzdelaných ľudí, že by sa mnohí farári mali po večeroch vzdelávať, aby ich kázne mal kto počúvať. A keď začnú moralizovať, či dokonca ľuďom niečo nariaďovať, nebudú mať za chvíľu z čoho žiť, pretože odluka cirkvi od štátu je neodvratná. Finančné príspevky cirkvám od štátu budú stále menšie, pretože sú viazané na štatistické údaje sčítania ľudu a ľud sa stále viac vzďaľuje duchovnému spôsobu života.

Ak patríte k čitateľom, ktorí po prečítaní týchto riadkov zostali rozrušení, zosmutneli alebo dokonca pocítili hnev, potom by ste mali vedieť, že to vôbec nebol autorov zámer. Viera je silná len vtedy, keď sa nebojí pozrieť realite priamo do očí. Možno sú niektoré reálie mierne prehnané, ale možný je aj presný opak. Ale... čo ak je toto všetko pre nás, kresťanov, nová výzva? Koľkým z nás nad týmto textom prebehla hlavou myšlienka, že to môže byť aj Božia vôľa? Možno to tak má byť. Možno práve prichádza čas, ktorý predpovedali dávni kresťanskí vizionári. Možno sme svedkami „nového príchodu Krista“, čo v podstate znamená, že kresťanstvo prestaneme vnímať v kategóriách kvantity a budeme sami sebe klásť otázku po kvalite vlastnej viery.

Takéto otázky si dnes môžeme nerušene klásť. Konečne môžeme sami pre seba, v komôrkach vlastnej intimity, úprimne a zo srdca hľadať odpoveď na otázku, čo znamená byť skutočným kresťanom? Už nás k tomu nič nezaväzuje, už nás nikto neohrozuje, už môžeme slobodne veriť, slobodne myslieť a slobodne milovať. Môžeme sa stať kresťanmi nie podľa toho, čo nám o kresťanstve hovoria druhí. Môžeme sa stať kresťanmi podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Nikto nás pre našu vieru nebude prenasledovať, ani zvonka, ani zvnútra cirkvi. Nikto nám nebude kázať, čo je dogmaticky správne. Nikto nám nebude vnucovať svoje vlastné pochopenie biblického veršíka, akoby to jeho pochopenie bolo jediné správne a objektívne. A môžeme toto vlastné pochopenie viery slobodne aplikovať do našich životov. Možno to nebude úplne dokonalé, ale každopádne to bude autentické a budeme pravdiví sami k sebe. Pokrytectvo nám už nikto nemôže vnútiť.

Čo viac môžeme chcieť? Táto osobná reformácia je možno začiatkom nového života nášho cirkevného zboru, či dokonca celej kresťanskej cirkvi. A možno je to začiatok reformovania celej spoločnosti. Možno práve toto je dnes jediná možnosť, aby kresťanstvo vo svete naďalej uskutočňovalo veľké dielo očistenia a osvietenia človeka a jeho zjednotenia so Stvoriteľom neba i zeme. Tak trochu si myslím, že Martin Luther by dnes hovoril niečo podobné.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?